Ludmila Melková Ondrušová

Študovala na Škole úžitkového výtvarníctva a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (odbor Vratislav Nechleba). Maľovala portréty, figurálne kompozície a krajiny, najmä motívy z Francúzska, Talianska, Španielska, Korziky, Dalmácie, Macedónska a Srbska. Zaujímali ju žánrové motívy zo života detí a ich portréty (Hošík z Brd, Děvčátko). Venovala sa aj sociálnej maľbe, zobrazovala prácu ľudí vrátane robotníkov v ťažkom priemysle na Ostravsku. Pravidelne vystavovala so svojím manželom Janom Melkom. V roku 1925 sa zúčastnila na medzinárodnej výstave v Benátkach. Získala Cenu mesta Prahy Turka (1927) a Cenu za najkrajší portrét (1928). Práve v portrétnej tvorbe bol jej umelecký prejav najpresvedčivejší. Obratne dokázala zachytiť psychológiu a náladu svojich sediacich. Jej štylistický rukopis vykazuje poučenie z impresionizmu, ale nikdy neprenikla do polôh experimentálnej práce s plasticitou, farbou či radikálnou štylizáciou postavy. Zdroj: cs.isabart.org