Zuzana Mináčová (75) sa narodila v Bratislave v emancipovanej židovskej lekárskej rodine. Rodičia ju vychovávali nenábožensky, ale s ortodoxiou sa mala možnosť stretnúť v rodine starých rodičov v Betlanovciach, kam chodila na prázdniny a zažila rôzne dobrodružstvá. Idylické detstvo Zuzany Mináčovej však bolo čoskoro prerušené - mala len osem rokov, keď vypukol Slovenský štát 1 a jej rodina musela zo dňa na deň čeliť sérii obmedzení a perzekúcií. Vojnu najprv prežila so sestrou v úkryte, no po udaní boli obe transportované do koncentračného tábora Sereď 2, odtiaľ do Osvienčimu a následne do tábora nútených prác vo Vrchlabí. Oslobodenie zažila ako trinásťročné dievča. Vojnové udalosti ju prinútili predčasne dospieť, po vojne sa jej starosti rovesníkov zrazu zdali cudzie. Ako sama hovorí, starosti spolužiakov ju nezaujímali, chcela začať žiť skutočný život, nájsť si prácu a realizovať sa. Stala sa známou a úspešnou fotografkou, v ktorej profesii pracuje dodnes. Zapojila sa do tzv. novej vlny 60. rokov, ktorá rozšírila možnosti fotografického vyjadrovania. Jej tvorbu charakterizuje imaginácia, filozofická kontemplácia, poetická hra a experimentovanie. Je autorkou fotografických cyklov Čas, Čakanie, Kontext, Hra, Zastavenie na ceste, Herecké portréty, Stromy. Takmer šesťdesiat rokov po druhej svetovej vojne sa Zuzana Mináčová rozhodla "obnoviť" svoj rodinný album z detstva, ktorý stratila v chaose druhej svetovej vojny. V roku 1996 sa pustila do projektu "Rekonštrukcia rodinného albumu", t. j. zviditeľnenia svojho detstva prostredníctvom fotografie. Do projektu zapojila svojho syna Matěja a jeho rodinu, ako aj ďalších priateľov a známe osobnosti, ktoré jej vytvorili spomienky na jej vlastných príbuzných, ktorých stratila počas vojny a o ktorých nemala žiadne fotografie. Keďže sama je známou fotografkou, rozhodla sa tento album zrekonštruovať sama na základe svojich spomienok. Zdroj: centropa.org Foto: kultura.sme.sk