Stanislav Kolíbal

Študoval na pražskej VŠUP, jeho profesorom bol Antonín Strnadel. Na DAMU študoval scénografiu u prof. Františka Tröstera. Na DAMU potom pôsobil do r. 1959 aj ako pedagóg. Od roku 1954 bol členom Umeleckej besedy, v roku 1960 bol spoluzakladateľ Skupiny UB12. Sprvu sa venoval figurálnej tvorbe, jeho práce vzniknuté v 50. a poč. 60. rokov sú silne ovplyvnené dobovou estetikou. Zameriava sa na prekérny vzájomný vzťah medzi dokonalosťou/nedostatočnosťou, stabilitou/nestabilitou, jednoznačnosťou/nejednoznačnosťou alebo istotou/neistotou. Tieto základné kategórie – neodmysliteľne vzájomne spojené v umelcových sochách, inštaláciách a kresbách – pre neho predstavujú samotnú podstatu bytia. Kolíbalovo umelecké dielo je nepochybne určované "najzaujímavejšími časmi", ktoré zažil v Československu, kde bol od začiatku štyridsiatych rokov svedkom extrémne náročného politického vývoja. Významné pre neho bolo zoznámenie s monografiou A. Caldera. Pracuje so sadrou, kovom, drevom, preglejkou, železom, olovom atď. Od konca 60. rokov sa venuje aj kresbe, najprv farebnými, neskôr čiernymi prepisovacími ceruzkami a akvarelom. Mnoho kresieb bolo základom pre sochárske diela. Patrí k významným predstaviteľom českého konceptuálneho umenia a geometrickej abstrakcie. Svojimi prácami je zastúpený v zbierkach troch desiatok svetových múzeí a galérií, vrátane parížskeho Louvru a Centre Pompidou, Metropolitného múzea a Brooklynského múzea v New Yorku, MUMOK vo Viedni, Múzeí v Bochume, Grenobli, Poitiers, Toronte, Budapešti. Zdroj: artplus.cz, Internet Foto: idnes.cz