Štefan Leonard Kostelníček

Štefan Kostelničák, prípadne Štefan Leonard Kostelníček bol výtvarník, maliar, zakladateľ slovenskej ornamentiky. Narodil sa 14. februára 1900 v Spišskej Starej Vsi. Po skončení štúdia na gymnáziu v Levoči musel v čase prvej svetovej vojny narukovať. Po jej skončení sa vrátil do svojho rodiska, kde v roku 1921 založil spolok Ústredie magurských Slovákov, ktorý vydával časopis Naša Magura. Príspevky boli písané v slovenčine a v goralskom nárečí. Medzitým sa však začalo prejavovať jeho nadanie na maľbu. V roku 1925 odišiel študovať maliarstvo do Košíc k akademickému maliarovi Eugenovi Krónovi. Tam si založil vlastný ateliér a začal sa venovať ornamentike. Roku 1926 absolvoval ďalšie štúdium v Prahe pod vedením akademického maliara ukrajinského pôvodu Štefana Uvarova. Kostelničák zbieral slovenské ornamenty a ich reprodukcie. Získané vedomosti o ľudovom ornamente uplatnil v tisíckach prác so štylizovanými ornamentálnymi prvkami: výšivkách, diplomoch, pamiatkových predmetoch z porcelánu, dreva, skla a kože. Neskôr ornamentálnou výzdobou dekoroval aj nábytok. Vyhľadávané boli jeho farebné ornamentové pohľadnice, vydávané k rozličným príležitostiam. Ornamentmi vyzdobil aj texty reprodukcií Pittsburskej dohody a Martinskej deklarácie, ktoré boli vydané v rámci 10. výročia ich podpísania. Vypredali sa už niekoľko dní po ich vytlačení. Vrcholom jeho tvorby je 10 dielov Slovenskej ornamentiky s farebnými reprodukciami ornamentálnych prvkov a motívov, ktoré vydával v zošitovej forme v Košiciach, Prešove a Bratislave. ”Slovenská ornamentálna tvorba je najväčším svedectvom výtvarnej tvorivosti kultúrneho vývoja a mimoriadneho umeleckého cítenia slovenského ľudu,” týmito slovami sa Kostelničák prihovára čitateľovi v úvode prvého dielu, vydaného v roku 1927. Obrazovú časť Slovenskej ornamentiky tvorí vyše 4000 farebných ornamentov, usporiadaných podľa jednotlivých rázovitých krajov Slovenska.