Robert Eigenberger

Eigenberger študoval dejiny umenia na univerzitách v Prahe, Mníchove a Göttingene, doktorát získal v roku 1913 v Berlíne. Slúžil v prvej svetovej vojne (1915-16). Po pôsobení v oddelení kultúrnych pamiatok rakúskeho ministerstva kultúry bol v roku 1922 kurátorom (Kustos) v Obrazárni Akadémie výtvarných umení. Riaditeľom sa stal v roku 1926. Ako prvý riaditeľ, ktorý nebol výlučne umelcom , Eigenberger zredukoval vystavené len na predmety najvyššej kvality a zoskupil ich podľa škôl. Prestal aj s praxou "reštaurovania" retušou. Namiesto toho od 20. rokov 20. storočia pracoval v spojení s vedeckými odborníkmi na reštaurovaní obrazov s použitím vhodnejších materiálov. Eigenberger prevzal začínajúcu "Meisterschule für Konservierung und Technologie" na akadémii v roku 1933, zariadenie, ktoré prerástlo do východného krídla múzea. Jeho služba bola nakrátko pozastavená v roku 1945 po druhej svetovej vojne. Znovu bol menovaný a zostal riaditeľom až do roku 1961 a ako profesor odišiel do dôchodku v roku 1965. Eigenberger bol tiež maliar, člen Viedenskej secesie a v roku 1930 získal rakúsku štátnu cenu za maľbu.