Jan Padyšák

Vytvoriť v dnešnej dobe portrétnu bustu súčasníkov patrí k veľkým výzvam, na ktoré si dokáže trúfnuť máloktorý umelec. Pritom tradícia portrétnej plastiky sa začala u starých Rimanov. Už tí dokázali v sochárskom portréte zobraziť krutú moc, aj nudu zo života. Od Renesancie až po Augusta Rodina nájdeme umelcov, ktorí bravúrne zvládali nielen dokonalé zobrazenie, ale aj ponor do hlbín ľudskej duše. 20. storočie tomuto cíteniu, či už v maliarskej alebo sochárskej podobe, neprialo. Zaslúžil sa o to nástup abstrakcie a neo-avantgardy (napríklad konceptuálneho umenia), ale v rovnakej miere aj sochári - figuralisti poplatní Hitlerovi či Stalinovi (neskor aj Gottwaldovi, alebo Mečiarovi). Tento zobrazovací um starej, dobrej tradície sa do veľkej miery premiestnil do fotografie a filmu. V sochárstve ho nájdeme už naozaj len výnimočne. Foto: artmap.cz Zdroj: life.forbes.cz