Vlado Vidra

"Päťdesiat rokov dozadu - narazím na vzácny okamih. Otec, riaditeľ školy, mi požičal erárny Flexaret. Ten foťák mi prirástol k srdcu! Milujem hudbu, aj obrazy starých majstrov. Bohužiaľ, zahrám len pár akordov na gitare a maľujem naozaj biedne. Napriek možno nešikovným rukám som si našiel spoľahlivého spojenca. Mojím hudobným nástrojom a aj štetcom zároveň, je fotoaparát. Optikou detského krasohľadu, zahmlených aj orosených skiel okuliarov, či pohľadom cez zamrznuté okná u starej mamy, sa dívam na tento svet. Pokúšam sa vyslobodiť kreativitu a fantáziu zo svojej duše, dať im voľný priechod. Chcem dorozprávať príbeh, ktorý sa mi v noci prisnil, hoci ráno mi zo sna ostali len fragmenty a to s jediným cieľom - vytvoriť emóciu a potešiť tak svojich blízkych a priateľov. V tomto úsilí sú mi neopomenuteľnými spoločníkmi moderné fotografické techniky, úmyselné rozostrenie, či rozhýbanie obrazu, hmla, dážď, všetko to čo pred nami objavili impresionisti." Vlado Vidra