Po absolvovaní gymnázia v Lučenci začal Galanda v roku 1914 študovať maľbu na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Ako účastník prvej svetovej vojny sa vrátil k štúdiu umenia, tentoraz v Prahe. Tu študoval na Umeleckopriemyselnej škole a neskôr na Akadémii výtvarných umení. V tomto období sa spriatelil s ďalším významným slovenským maliarom Martinom Benkom. Galanda začal v roku 1929 vyučovať maľbu a kresbu v Bratislave. V roku 1933 sa stal profesorom na Škole umeleckých remesiel. Jeho umelecký prínos spočíval nielen v tvorbe vlastných diel, ale aj v tom, že sa o svoje vedomosti a zručnosti delil s ďalšou generáciou umelcov. Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa spolu s Ľudovítom Fullom obrátil na verejnosť manifestom Súkromné listy Fullu a Galandu, v ktorom zdôraznili potrebu inovácie výtvarných postupov, aby lepšie reagovali na dynamické zmeny v živote a spoločnosti 20. storočia. Galanda ilustroval kultúrnu a politickú revue DAV. Jeho diela boli vystavované nielen v Československu, ale aj v zahraničí vrátane New Yorku a Moskvy. V roku 1937 získal na Svetovej výstave v Paríži striebornú medailu za knižnú grafiku a ilustrácie. Medzi jeho najznámejšie obrazy patria "Matka", "Stojaci ženský akt", "Slovenská rodina" a "Zbojníci". Po smrti v roku 1938 bol pochovaný na Národnom cintoríne v Martine, kde sú jeho obrazy dodnes vystavené v galérii zriadenej v jeho rodinnom dome v Turčianskych Tepliciach. Foto: cs.wikipedia.org Zdroj: livebid.cz