Jaroslav Klápšte

V rokoch 1945 - 50 študoval na Vysokej škole umelecko-priemyselnej u profesorov F. Tichého a E. Fillu, neskôr sa stal členom spolku Hollar. Počas celého života žil a tvoril striedavo v Čikváskom pri Semiloch a v Turnove. V roku 1988 utrpel vážny úraz, ktorý mu na osem mesiacov znemožnil tvorivú prácu. Počas celého tvorivého života sa venoval maľbe a grafike. Bol mimoriadne sčítaný, dobre sa orientoval v odbornej a krásnej literatúre, maliar - mysliteľ a filozof. Vo svojej tvorbe vždy vychádzal zo skutočnosti a pýtal sa na zmysel a poriadok toho, čo zobrazoval. Hoci bol aj dobrým figurálnym maliarom, venoval sa najmä krajinomaľbe a zátišiam, témam, ktoré mu v ťažkých a neslobodných rokoch poskytovali viac slobody a menej ho umelecky obmedzovali príkazmi doby. Miloval krajinu rodného Pojizeří, obdivoval jej zádumčivý pôvab a jej zmeny v čase. Hľadanie harmónie spája Klápštěho krajiny s jeho zátišiami. Poučený Filovým kubizmom zaraďuje poháre, šálky, stoličky, obrusy, odložené kabáty do kompozičných, tvarových a farebných zákonitostí. J. K. sa k exlibrisom dostal až v roku 1973. Celá jeho tvorba v tejto oblasti predstavuje súbor približne 160 listov, realizovaných veľmi osobitým spôsobom, prevažne v preňho takej typickej technike suchej ihly, s charakteristickými energickými stopami pera. Zdroj: Internet Foto: severoceskasbirka.cz