Pavel Herman

Pavel Herman patrí k ľuďom, ktorí jasne dokazujú, že to, čo robia, robia s láskou. Výtvarné umenie mu učarovalo už v mladom veku. Bol veľmi blízkym spolupracovníkom Ľuboša Bartoša, najmä pri realizácii výtvarných diel v technikách vitráže, mozaiky, intarzie, ale aj prác z kovu a textilu. Diela, na ktorých sa Pavel Herman podieľal, dodnes dopĺňajú interiéry a exteriéry mnohých stavieb na Morave. Tematický záber tvorby Pavla Hermana je široký a nezahŕňa len mestské a prírodné scenérie. Nemenej príťažlivou témou je pre neho žena, presnejšie ženská postava. Pokiaľ ide o zátišia, uprednostňuje najmä kvety a hudobné kompozície. Umelec tieto tri témy pekne uviedol do kontextu, keď povedal: "Muž patrí ku krajine, pretože som muž, môj obdiv patrí žene, kytica patrí žene a kytica je len detail prírody. Je to vlastne cyklus, ktorý sa stal stredobodom umelcovho záujmu. Pavel Herman nie je epický maliar. Je to lyrik v pravom zmysle slova. Jeho hlavným záujmom je odhaliť dojem z atmosféry danej scény a je skôr melancholikom ako realistom. Na svojich obrazoch zobrazuje smútok, osamelosť, túžbu, očakávanie.... takto sú vnímané aj jeho diela, ktoré sa týkajú takzvaných "každodenných všedných okamihov života" (žena obúvajúca si topánky, žena po kúpeli, akty...). Ako krajinkár mnohokrát zachytil atmosféru prírody. Dramatickosť prírodných scenérií umožňuje maliarovi vyjadriť sa uvoľnenejším spôsobom. Pavel Herman pracuje viac-menej s technikou pastóznej maľby a na vyjadrenie dynamiky siaha aj po špachtli. V práci so štetcom ju nahrádza energickými ťahmi (napríklad obloha pred búrkou). Jeho obrazy majú napätie a pokoj, vyjadrené v abstraktnom aj konkrétnom. Zdroj a foto: pavelherman.com