Ján Hrčka

Umelec reprezentuje mladú generáciu maliarov na slovenskej výtvarnej scéne. Laureát Ceny Martina Benku a trojnásobný finalista Maľby roka je absolventom IV. Atelieru maľby u Prof. Ivana Csudaia na Vysokej Škole Výtvarných umení v Bratislave. Jeho tvorba sa od tej jeho kolegov z atelieru odlišuje štylistickým dištancovaním sa od typickej Csudaiovskej školy, ktorá má v súčasnej maľbe početné zastúpenie (napr. Erik Šille, David Baffi, Katarína Janečková, Peter Cvik...). Najmarkantnejší je jeho program monochromatickej maľby v čierno-bielej finalizácii, v ktorej vyniká najmä jeho kresebná pripravenosť. Námetovo možno jeho doterajšiu tvorbu identifikovať v dvoch zásadných okruhoch. Po prvé v záznamoch architektúr, krajín a po druhé v obrazoch subkultúrne konotovaných artefaktov z prostredia punkovej scény, klubov a "pivnej kultúry". V obidvoch polohách však s príslušnou mierou kóduje ironizujúce podtóny karikujúce tak hudobno-kultúrne inšpirácie ako aj historické súvislosti topografií a kultových architektúr u nás. Často v monumentálnych formátoch necháva vyznieť vlastnú inklináciu k expresívnej maľbe s pastóznou textúrou a sporadickými polychromatickými zásahmi najmä v červenej, alebo v strieborných lazúrach. Tieto ešte viac zdôrazňujú výrazovú priamočiarosť monochromatických základov, ktorými Ján Hrčka rekonštruuje osobné zážitky a jemu dôležité inšpiračné vplyvy. Tieto expresívne záznamy hudbou a pivom nasiaknutého sveta v čierno bielej optike, sú zvláštnym manifestom analógovej nostalgie (atribúty ako napr. vynilové platne, elektrónkové zosilňovače atď.) v digitálnej dobe.