Jozef Jankovič

Absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1956-1962, Jozef Kostka). Na scénu vstúpil v 60. rokoch 20. storočia. Centrom jeho sochárskej a grafickej tvorby sú syntézy podnetov pop-artu, nového sochárstva a nového realizmu. Od 60. rokov 20. storočia zaznamenal veľký medzinárodný úspech, vrátane Grand Prix na Bienále Danuvius v Bratislave a ceny na Biennale des Jeunes v Paríži (1969). Počas normalizácie bol na indexe a nemohol vystavovať. Po revolúcii pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1990 - 1994 ako rektor. Stálym motívom v Jankovičovej sochárskej tvorbe bol človek, resp. ľudská postava koncipovaná v celku i vo fragmentoch. Táto postava-človek prežíva svoj individuálny osud determinovaný spoločenským dianím a jeho absurditou. Jankovičove postavy nie sú hrdinami, ale nie sú ani úplne pasívne a snažia sa, nie veľmi úspešne, vzdorovať osudu. Existenciálna rovina sa v Jankovičovej tvorbe mieša s absurdnou groteskou a expresívny pohyb hmôt umocňuje výrazná farebnosť. To, čo platí pre Jankovičovu sochársku tvorbu, platí aj pre jeho plošný prejav v kresbe a grafike. Niektoré grafické cykly sú vlastne projektmi sochy a architektúry, resp. ich nečakaným spojením. Ako jeden z prvých umelcov v Československu experimentoval aj s počítačovou grafikou. Zdroj: gvuo.cz Foto: blansko.cz