Helga Hošková-Weissová, maliarka, ilustrátorka, karikaturistka a sochárka, sa vo svojej tvorbe venuje najmä téme holokaustu, ktorý zažila ako dievča zo židovskej rodiny. V roku 1941 bola dvanásťročná Helga deportovaná do terezínskeho geta. Tu vytvorila viac ako 100 mimoriadne pôsobivých kresieb a denníkových záznamov zobrazujúcich každodenný život v gete a hrozné vojnové udalosti. Predtým, ako ju v roku 1944 previezli do Osvienčimu, zverila svoje záznamy strýkovi Josefovi Polákovi, ktorý ich zamuroval v Magdeburských kasárňach, kde boli ukryté až do konca vojny. Helga Weissová ako zázrakom prežila pobyt v koncentračných táboroch v Osvienčime a Mauthausene a náročnú cestu domov do Prahy, kam sa vrátila v roku 1945. V roku 1945 začala študovať na gymnáziu, ale po roku už študovala len externe, súbežne s denným štúdiom na Štátnej grafickej škole v Prahe. Potom je prijatá do ateliéru monumentálnej maľby Emila Fillu na Akadémii umeleckých remesiel v Prahe, kde navštevuje aj ateliéry Antonína Pelca a Aloisa Fišárka; štúdium ukončuje v roku 1955. V prvej polovici 60. rokov sa vyrovnával s vojnovými zážitkami v expresívnych monumentálnych obrazoch zo série Kalvária. V roku 1965 pobudla v umeleckej kolónii Ein Hod v Izraeli, čo viedlo k zmene jej výtvarného prejavu - stala sa abstraktnejšou, upustila od figurálneho zobrazovania v prospech krajiniek v tematickej rovine. Po roku 1968 nemohla svoje diela verejne prezentovať. Venovala sa preto pedagogickej činnosti. Vo svojej voľnej tvorbe sa obracia k témam deštrukcie, ničenia, smútku a tradičným židovským motívom.ň Zdroj: lam.litomysl.cz Foto: pamatnik-terezin.cz