Libor Fára, žiak Emila Filu na Akadémii umeleckých remesiel v Prahe (1945-1950), formoval svoje umelecké postoje počas druhej svetovej vojny, predovšetkým v kruhu surrealistov, združených okolo básnika a prekladateľa Zbyňka Havlíčka. Do Fárovho generačného okruhu patrili napríklad aj Emila a Mikuláš Medkovci, Karel Hynek a Vratislav Effenberger. Začiatky jeho tvorby siahajú do polovice 40. rokov, keď vytvoril niekoľko koláží a environmentálnych diel v surrealistickom duchu. Fára vedome nenasledoval líniu surrealistického verizmu, ale skôr inklinoval k abstrakcii, balansoval na hrane intelektu a magického výrazu. Jeho tvorba oscilovala medzi voľným a úžitkovým umením. V maľovaní pokračoval až do začiatku 60. rokov a ako pokračovanie jeho maliarskych experimentov možno vnímať vytváranie "skladaných objektov" a trojrozmerných asambláží z "ušľachtilého" odpadu (sústružené kusy dreva, zvyšky rôzneho nábytku). Najznámejšia z nich, séria Hracie stoly, bola prezentovaná na Bienále v Benátkach v roku 1970. Graficky navrhol množstvo kníh, najmä pre vydavateľstvo Odeon, a ako scénograf a kostýmový výtvarník spolupracoval s Burianovým D34, Divadlom Na zábradlí a Činoherným klubom. Fára bol osobnosťou integrujúcou ľudí z rôznych oblastí, ktorí sa stretávali v jeho vinohradskom ateliéri. Foto a zdroj: cs.isabart.org