František Foltýn

Strednú školu študoval v Plzni, po štyroch rokoch školu opustil a začal sa učiť za maliara porcelánu. Na večernej škole pre umelecké remeslá ho učil profesor Augustín Němejc a asistoval mu akademický maliar Matějka. Na naliehanie profesora Němejca odišiel v roku 1913 na Školu umeleckých remesiel do Prahy k profesorom Arnoštovi Hofbauerovi a Emanuelovi Dítětovi. Štúdium však nedokončil kvôli vypuknutiu prvej svetovej vojny. Hneď na začiatku vojny bol povolaný na ruský front a do Albánska. Z armády bol prepustený až po skončení vojny. Odišiel na Slovensko a bývalú Podkarpatskú Rus, kde sa venoval krajinomaľbe. V roku 1923 bol krátko v Brne a odišiel do Paríža, kde navštevoval Académie Julienne a Grande Chaumiere. V roku 1934 sa vrátil do Československa. Najprv žil v Prahe, neskôr v Tábore a napokon sa usadil v Brne. Po počiatočnom krajinárskom období sa začal venovať sociálnemu umeniu (Ulička na periférii, Smutné deti, Opilci atď.). V parížskom období sa obrátil k neobjektívnej maľbe pod vplyvom artificializmu Štyrského a Toyen, s ktorými sa stýkal. Farbe dáva pastózny reliéf, niekedy ju vyhladzuje špachtľou, brázdi a zrní. Počas vojny sa vrátil ku krajinomaľbe, ktorú ladil do baladických polôh, ale zároveň venoval pozornosť nefiguratívnej maľbe. Obrazy Františka Foltýna sú zastúpené v zbierkach Národnej galérie v Prahe, Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Galérie výtvarného umenia v Ostrave, Krajskej galérie v Karlových Varoch, Moravskej galérie v Brne a inde. Horácka galéria v Novom Měste na Morave má vo svojich zbierkach deväť diel Františka Foltýna. Zdroj, foto: horackagalerie.cz