prihlásiť
registrovať
nákupný košík
(0)
Online aukčný trh s výtvarným umením v polovici mája 2026 opäť ukázal, že záujem zberateľov o českú modernu, symbolizmus aj povojnové experimentálne umenie neutícha. Počas niekoľkých dní sa dražili stovky diel – od grafík za niekoľko tisíc až po obrazy prekračujúce miliónové sumy. Mimoriadnu pozornosť si získali spirituálne maľby Františka Drtikola, rekordne rastúca tvorba Míly Doleželovej či raritné tlačové matrice Alfonza Muchu. Paralelne s tým sa v galerijnom prostredí otvorila diskusia o tom, akým spôsobom dnes prezentujeme umenie verejnosti – najmä v súvislosti so storočnicou narodenia Adrieny Šimotovej.
Drtikol ako maliar: spirituálne vízie zaujali zberateľov
Jedným z najsledovanejších momentov online aukcie spoločnosti 1. Art Consulting bola komorná maľba Oslobodzujúce sa vedomie od Františka Drtikola. Autor, známy predovšetkým ako fotograf, sa po ukončení fotografickej kariéry intenzívne venoval maľbe a kresbe, pričom jeho tvorba nadobudla výrazne meditativny a spirituálny charakter.
Obraz z roku 1944, namaľovaný olejom na preglejke, sa predal za 183-tisíc českých korún. Zaujímavosťou je, že rovnaké dielo sa objavilo na trhu už pred dvoma a pol rokmi, keď dosiahlo ešte vyššiu cenu. Aj ďalšia Drtikolova práca – monochromatické Skaly z roku 1943 – zaznamenala výrazný cenový rast.
František Drtikol: Oslobodzujúce sa vedomie, 1944,
olej na preglejke, 32 x 13,5 cm
František Drtikol: Skaly, 1943,
olej na lepenke, 30 x 31 cm
Výrazne sa darilo aj prácam na papieri. Farebný lept Albína Brunovského Eva Prima Pandora sa vyšplhal na takmer osemnásobok vyvolávacej ceny, k čomu pravdepodobne prispela aj informácia, že dielo pochádzalo zo zbierky Hany Hegerovej.
Albín Brunovský: Eva Prima Pandora, 1978,
farebný lept, 44,5 x 34 cm
Záujemcovia intenzívne licitovali aj o kresby Jana Konůpka a drevorez Františka Koblihu, predstaviteľov symbolistického združenia Sursum. Ich práce zaznamenali násobné cenové nárasty a potvrdili rastúci záujem o introspektívne a mystické polohy českej moderny.
Raketový rast Míly Doleželovej
Skutočným fenoménom posledných mesiacov je však maliarka Míla Doleželová. Ešte pred niekoľkými rokmi sa jej obrazy predávali za desiatky tisíc korún, dnes už patria medzi najdiskutovanejšie položky českého aukčného trhu.
Na aukcii spoločnosti Aukce aukcí vzbudil mimoriadny záujem veľkoformátový obraz Odpočinok zo 60. rokov, ktorý sa po dramatickom licitovaní predal za viac než pol milióna korún. Ďalšie diela – Deti či akvarel Portrét dievčaťa – takisto výrazne prekročili pôvodné odhady.
Míla Doleželová: Odpočinok, 60. roky,
olej na plátne, 160 x 196 cm
Rastúca popularita Doleželovej ukazuje, ako rýchlo sa dokáže meniť pohľad trhu na doposiaľ menej známe autorky. Jej rebríček aukčných výsledkov vzniká prakticky v priamom prenose – väčšina rekordov pochádza z posledných dvoch rokov.
Špála, Kubíček a Muchove tlačové matrice
Najdrahším dielom sledovaného obdobia sa stalo zátišie Václava Špálu Biela hyacinta s krajinou Otavy v pozadí z roku 1938, ktoré dosiahlo cenu viac než 1,5 milióna korún. Potvrdilo tak neutíchajúci záujem o klasikov medzivojnovej maľby.
Václav Špála: Biela hyacinta s krajinou Otavy v pozadí, 1938,
olej na plátne, 65 x 54 cm
Úspech zaznamenal aj geometrický abstrakcionista Jan Kubíček, ktorého plátna zo 70. rokov sa vyšplhali na stovky tisíc korún. Zberatelia dnes oceňujú najmä jeho systematickú prácu s tvarom a rytmom.
Jan Kubíček: Elementy v navzájom protikladnom radení, 1974,
akryl na plátne, 90 x 90 cm
Osobitnú pozornosť vyvolali aj dva drobné artefakty spojené s Alfonzom Muchom. Išlo o originálne bronzové tlačové matrice určené na litografickú produkciu reklamných a dekoratívnych tlačovín z prelomu 19. a 20. storočia. Napriek miniatúrnym rozmerom sa obe položky predali za niekoľkonásobok vyvolávacej ceny.
Storočnica Adrieny Šimotovej: medzi kontempláciou a uzavretosťou
Popri aukčných rekordoch rezonuje v českom umeleckom prostredí aj sté výročie narodenia Adrieny Šimotovej. Jedna z najvýznamnejších českých umelkýň druhej polovice 20. storočia je v roku 2026 pripomínaná sériou výstav, z ktorých prvá – Rozhranie – aktuálne prebieha v Galérii Benedikta Rejta v Lounech.
Výstava sa sústreďuje najmä na veľkoformátové papierové práce z obdobia od 70. rokov, typické perforáciou a frotážou. Kurátor Pavel Brunclík zdôrazňuje existenciálny a meditativny rozmer Šimotovej tvorby, čo sa premieta aj do samotnej inštalácie: tmavé priestory, bodové osvetlenie a sakrálna atmosféra vedú návštevníkov k tichej kontemplácii.
Adriena Šimotová: Stretnutie. Dotyk a odtlačok. v MGLC, Ľubľana, 2021–2022
Práve tento prístup však vyvoláva otázky. Kritické hlasy upozorňujú, že výstava prezentuje Šimotovú príliš jednostranne – ako uzavretú, takmer mystickú autorku – a opomína širšie spektrum jej tvorby vrátane raných malieb či grafík. Chýba tiež väčší dôraz na komunikáciu s publikom a priblíženie techník či tém, ktoré by mohli osloviť aj návštevníkov bez hlbšieho znalostného zázemia.
Expozícia z výstavy
Diskusia okolo výstavy tak presahuje samotnú osobnosť Šimotovej. Otvára širšiu otázku, akú úlohu dnes majú verejné galérie: či majú fungovať ako tiché „svätyne umenia“, alebo ako otvorené priestory dialógu, vzdelávania a spoločenského stretávania.
Práve v prípade Adrieny Šimotovej je táto téma mimoriadne symbolická. Komunikácia, dotyk a vzťah medzi dielom a človekom totiž patrili k základným princípom jej umeleckého myslenia.
Z výsledkov májových aukcií aj aktuálnych výstav je zrejmé, že české výtvarné umenie zostáva živým a dynamickým priestorom, v ktorom sa stretáva zberateľský záujem, historická hodnota aj potreba nového čítania umeleckých diel. Rekordné predaje potvrdzujú silu etablovaných autorov aj rastúci záujem o doposiaľ menej objavené mená, zatiaľ čo diskusia okolo výstav Adrieny Šimotovej pripomína, že umenie dnes nestačí iba vystaviť — dôležité je aj to, akým spôsobom dokáže komunikovať s publikom.