Jesenný trh s umením: Od súčasných stotisícových aukcií po prekvapivé ceny za normalizácie

Slovenský a český trh s umením má za sebou úspešný štart do jesennej sezóny, ktorý opäť potvrdil silný zberateľský dopyt. Kým na aktuálnych online aukciách padajú stotisícové sumy za diela etablovaných autorov, pohľad do archívov zo 70. a 80. rokov odhaľuje, za akých diametrálne odlišných podmienok predávali svoje diela umelci počas socializmu. Obidva tieto svety však spája jedno – trvalá hodnota kvalitného umenia.

Úspešný jesenný štart s Načeradským a Střížkom

Hneď na začiatku septembra prilákala pozornosť online aukcia spoločnosti 1. Art Consulting. S celkovým obratom vyše 3,8 milióna korún a predajnosťou na úrovni 63 percent išlo o mimoriadne pestrú prehliadku výtvarných kategórií. Zberatelia ocenili široké portfólio od medzivojnovej moderny cez povojnovú abstrakciu až po súčasné umenie. Cenovému rebríčku dominovalo poldruhametrové plátno Studie lyrická (2010–11) od Jiřího Načeradského. Toto dielo z autorovej záverečnej etapy, rozvíjajúce tému neprikrášlenej ľudskej figúry, sa vydražilo za 244-tisíc korún, čím sa stalo jednou z jeho najdrahších tohtoročných položiek.

Jiří Načeradský: Štúdia lyrická, 2010–11,
olej na plátne, 130 x 162 cm

Živo bolo aj okolo obrazu Tři dívky (2000–01) od Antonína Střížka, ktorý po neúspechu v sálovom predaji spred roka tentoraz našiel kupca za viac ako 146-tisíc korún. Výrazným prekvapením bol tiež predaj rozmerného plátna Poutnice (1937) od zberateľsky vzácnej autorky Běly Kašparovej-Riegrovej. Táto zástupkyňa parížskej školy sa na trhu objavuje len ojedinele, no tentoraz jej dielo prekonalo vyvolávaciu cenu o 30-tisíc a vystúpalo na konečných 136 400 korún.

Antonín Střížek: Tri dievčatá, 2000–01,
olej na plátne, 135 x 110 cm

Sochy, grafiky a mrazivá karikatúra

V kategórii sochárstva sa najviac darilo kubistickému bronzu Námořník s dívkou na klíně (1919/20) od Otta Gutfreunda, ktorý uspel za vyše 85-tisíc korún. Súboj sa zviedol aj o cínovú Malú drapériu (1969) od Evy Kmentovej. Vďaka dvadsiatim piatim prihodeniam sa jej cena posunula z limitných 22-tisíc na konečných 73-tisíc korún.

Otto Gutfreund: Námořník s dívkou na klíně, 1919/20,
bronz, v. 38 cm

Široký záber aukcie potvrdili aj práce na papieri. Akvarel Dívka v kroji od tradičného Jožu Uprku zoštvornásobil svoju vyvolávaciu cenu a predal sa za 146-tisíc korún. Cenným historickým mementom bola perokresba Antonína Pelca z roku 1937 s názvom Až bude zakázáno moderní umění. Táto mrazivá karikatúra reflektujúca nástup nacizmu, v ktorej si napríklad Emil Filla otvára obchod s gitarami a Jan Zrzavý živnosť gondoliéra, dosiahla sumu 24-tisíc korún. Grafikám s prehľadom vládla žiadaná Červeno modrá struktura (1965) od Zdeňka Sýkoru (takmer 116-tisíc korún) a zo súčasného umenia sa presadil Federico Díaz s tušovou kresbou za vyše 79-tisíc korún.

Antonín Pelc: Až bude zakázáno moderní umění, 1937,
tuš a koláže na papieri, 14,5 x 21,5 cm

Pohľad do histórie: Za koľko predávala Adriena Šimotová?

Zatiaľ čo dnes sa bežné aukčné predaje pohybujú v státisícoch, výstava v pražskom Museu Kampa s názvom Milá Adrieno... ponúka unikátny vhľad do cien umenia za normalizácie. Zameriava sa na nákupy známej zberateľky a mecenášky Medy Mládkovej, ktorá v 70. a 80. rokoch kupovala diela Adrieny Šimotovej prostredníctvom vtedajšieho štátneho podniku Art Centrum pre výstavy v USA.

Z dobových dokumentov vyplýva, že napríklad v roku 1975 zaplatila Mládková za šesť textilných koláží Šimotovej (vrátane vyše dvojmetrového diela Pochod) spolu 1 520 dolárov. Štátne Art Centrum si z predaja strhlo tretinu, takže umelkyňa získala zhruba tisíc dolárov. Pri oficiálnom kurze šiestich korún za dolár by to znamenalo len okolo 6-tisíc korún, čo vtedy nepredstavovalo ani tri priemerné mesačné platy. Reálny príjem však bol vďaka vyplácaniu v tuzexových bonoch o niečo vyšší. Išlo o vyslovene priateľské ceny, keďže Šimotová vnímala výstavu v New Yorku ako mimoriadnu príležitosť.

Parížske ponuky verzus americké nákupy

O dekádu neskôr, v roku 1986, získala Meda Mládková pre viedenskú výstavu trojicu velkoformátových prorezávaných kresieb do karbónového papiera. Zaplatila za ne 4 500 dolárov, pričom čistý zisk pre umelkyňu predstavoval približne 3-tisíc dolárov (odhadom 18 až 60-tisíc korún v závislosti od kurzu bonov, pričom priemerný ročný plat bol vtedy 35-tisíc korún). Zaujímavosťou je, že z parížskeho Centre Pompidou mala Šimotová v tom čase ponuku na odkúpenie len jedného takéhoto diela za sumu, ktorá bola štvornásobne vyššia.

Adriena Šimotová: Nohy, 1969,
tempera na sololite, 122 × 183 cm

Dnes sa diela Adrieny Šimotovej šplhajú k miliónovým čiastkam. Napríklad jej obraz Nohy z roku 1969 sa prednedávnom v Taliansku vydražil za 2,6 milióna korún. Paradoxne, hoci v 70. rokoch boli nominálne sumy neporovnateľne nižšie, v dobovej korešpondencii Šimotová uvádza, že predaj piatich obrazov do Milána jej dokázal bez problémov pokryť rodinné výdavky na celý ďalší rok. Reálna hodnota a kúpyschopnosť umenia sa tak možno od čias normalizácie nezmenila až tak dramaticky, ako by sa pri pohľade na dnešné aukčné rekordy mohlo zdať.

-AA- zdroj: Art+, Čeští mistři, Museum Kampa