Investor na trhu s umením: Ako čítať informácie a vyhnúť sa pasciam

Úspešný investor na trhu s umením si musí vedieť obstarať informácie, dokázať ich analyzovať a predovšetkým správne použiť. Jan Skřivánek, popredný odborník na trh s výtvarným umením a šéfredaktor portálu artplus.cz, približuje, ako sa orientovať v rekordných aukčných predajoch, na čo si dať pozor pri budovaní zbierky a prečo mediálna sláva autora nezaručuje dlhodobé zhodnotenie diela.

Trh v číslach a hrozba investičnej bubliny

Trh s umením zažíva bezprecedentné obdobie. Kým v uplynulom roku dosiahli aukčné obraty v Česku 1,26 miliardy korún, len za prvý polrok toho aktuálneho zberatelia utratili ďalších 730 miliónov. Závratný rast cien však podľa Skřivánka neznamená umelo nafúknutú bublinu. Obrazy predané za viac ako milión korún totiž tvoria menej ako pol percenta z celkového množstva ponúkaných diel. Tieto astronomické sumy síce priťahujú nových bohatých investorov, no pre zvyšok trhu platí iná realita. Priemerná cena bežných diel sa pohybuje pod hranicou 60-tisíc korún a nového majiteľa si na aukcii nájde v priemere len 41 percent z nich. Umenie tak zostáva výbornou dlhodobou investíciou, no nepredstavuje nástroj na rýchle a bezpracné zbohatnutie. Trh má vysoký prah pre vstup a vyžaduje si poctivú analytickú prípravu.

Jan Merta, Dezert
akryl na plátne, 2014-2017, 230 x 280 cm

Objavy stratených diel a význam proveniencie

Špecifikom lokálneho trhu, poznačeného prerušením prirodzeného vývoja po roku 1948, je stále prítomná šanca na objav dlho stratených diel, ktoré si rodiny schovávali doma. Hoci takzvaných „prvopredajov“ priamo z dedičstiev postupne ubúda, extrémny nárast cien často presvedčí k predaju aj majiteľov, ktorí by inak dielo nepredali. Pre zberateľov je však kľúčová overiteľná história obrazu – proveniencia. Výstavná minulosť či pôvod v slávnej zbierke (napríklad v známej prvorepublikovej zbierke Jindřicha Waldesa) či publikovanosť diela v odborných publikáciách nielen potvrdzujú pravosť, ale aj výrazne zvyšujú prestíž diela. Na vyspelých trhoch fungujú takzvané „značkové zbierky“ ako garancia kvality a vstupenka do elitnej spoločnosti, pričom u nás sa táto tradícia po rokoch socializmu len postupne obnovuje.

Jan Hála, Na pašu 
olej na plátne, 1948, 62,5 x 81 cm

Mediálna sláva verzus skutočná hodnota

Vysoká aukčná cena za jedno konkrétne dielo automaticky neznamená, že rovnako stúpne hodnota celej autorovej tvorby. Ak sa napríklad výnimočný obraz Maxa Švabinského predá za 9,5 milióna korún, ceny jeho grafík to plošne neovplyvní a naďalej zostávajú dostupné za pár tisíc. Podobne zradná môže byť mediálna sláva umelcov. Autori, ktorí sú dnes v centre mediálnej pozornosti, si môžu pýtať vyššie sumy, no z dlhodobého hľadiska je dôležitejší inštitucionálny úspech – teda zastúpenie vo verejných galériách a účasť na významných výstavách kurátorovaných odborníkmi. Zvlášť pri súčasnom umení preto platí zlaté pravidlo: zberateľ by mal kupovať predovšetkým to, čo sa mu úprimne páči, aby ho prípadný investičný neúspech v budúcnosti nemusel mrzieť.

Lokálni autori a limity domáceho trhu

S výnimkou svetovo uznávaných mien, akými sú František Kupka, Alfons Mucha či fotografi českej avantgardy (František Drtikol, Josef Sudek, Jaromír Funke), nemá zmysel vo veľkom sa spoliehať na globálny záujem. Lokálni zberatelia sú totiž za domáce umenie ochotní zaplatiť podstatne vyššie sumy než zahraniční kupci. Preto, ak hľadáte bezpečné uloženie kapitálu a ste skôr pasívnym investorom, môže byť rozumnejšie diverzifikovať portfólio. Za porovnateľné ceny sa dajú nakúpiť autori s medzinárodným renomé, ktorých diela je v prípade potreby možné ľahšie predať na oveľa širšom globálnom trhu.

Vladimír Kompánek, Cesta domov
olej na preglejke, 1947, 53 x 61 cm

Aukcie verzus galérie a úskalia iných médií

Aukčné siene na trhu dominujú (s podielom zhruba dva ku jednej voči galériám), pretože zberateľom poskytujú ilúziu objektivity a pre samotné siene nie sú tak kapitálovo náročné. Naopak, privátne galerijné predaje si vyžadujú hlboké znalectvo a exkluzívne kontakty, vďaka ktorým dokážu galeristi úspešne predať aj to, čo v aukcii zapadne. Práve mimoaukčný trh býva ideálny pre menšinové kategórie, akými sú sochy a fotografia. Trh so sochami komplikuje ich priestorová náročnosť a chaos v otázke autorizovaných odliatkov. Pri fotografii, hoci v zahraničí dosahuje státisícové predaje, zas u lokálnych investorov stále prevláda nedôvera. Tá pramení z princípu reprodukovateľnosti média (počet zväčšenín) a z toho, že vzácne fotografie na svetle degradujú, takže ich majiteľ nemôže mať trvalo vystavené v obývačke.