Pred piatimi rokmi boli investície hlavným dôvodom, prečo mnohí ľudia kupovali umelecké diela. Dnes sa situácia mení. Zberatelia sa čoraz viac vracajú k emóciám, príbehom a kvalite diel. Napriek tomu však trh s umením stále trápi jeden zásadný problém – falzifikáty.
Falzifikáty zostávajú najväčšou hrozbou trhu s umením
Najnovší J&T Banka Art Report 2025, ktorý mapuje český trh s umením, ukázal, že práve falzifikáty a nejasný pôvod diel patria medzi najväčšie riziká pri obchodovaní s umením. S falšovaným dielom sa počas minulého roka stretlo 46 % zberateľov a až 59 % obchodníkov s umením.

S falzifikátmi úzko súvisí aj problém tzv. proveniencie, teda zdokumentovaného pôvodu umeleckého diela. Ak nie je jasné, odkiaľ dielo pochádza alebo kto bol jeho predchádzajúcim vlastníkom, výrazne rastie riziko, že nejde o originál.
Dôvera v znalecké posudky nie je bezvýhradná
Najčastejšou ochranou pred falzifikátmi sú odborné znalecké posudky. Napriek tomu si ich necháva vypracovať len približne 16 % zberateľov.
Ani samotným posudkom však odborná verejnosť úplne nedôveruje. Len 9 % zberateľov uviedlo, že im dôveruje bez výhrad. Medzi expertmi je toto číslo ešte nižšie – iba 2 %. Väčšina ich preto vníma len ako jeden z viacerých zdrojov informácií a odporúča kombinovať ich s ďalším skúmaním pôvodu diela.

Ako rozpoznať falzifikát?
Úplnú istotu prinášajú až odborné laboratórne analýzy, no existuje viacero znakov, ktoré môžu na falzifikát upozorniť už pri prvom pohľade.
Medzi najčastejšie varovné signály patria:
- neisté alebo neprirodzené ťahy štetcom,
- podpis namaľovaný dodatočne alebo v inom štýle,
- príliš svieže farby pri údajne starom obraze,
- nové plátno či rám bez známok prirodzeného starnutia,
- nezrovnalosti pri skúmaní obrazu UV alebo infračerveným svetlom.
Pri starších dielach zohrávajú dôležitú úlohu aj chemické analýzy pigmentov. Tie dokážu odhaliť, či boli použité farby dostupné v období, z ktorého má obraz pochádzať.
Ani experti nie sú neomylní
Overovanie pravosti umeleckých diel patrí medzi najnáročnejšie disciplíny dejín umenia. Ako upozorňuje slovenský znalec Jaroslav Krajňák, niektoré falzifikáty sú natoľko kvalitné, že ich odhalia až laboratórne rozbory alebo dlhodobé kunsthistorické skúmanie.
Vo svojej praxi sa stretáva so stovkami diel mesačne. Z približne 400 až 600 ponúknutých obrazov sa podľa jeho slov približne štvrtina do aukcie vôbec nedostane – buď pre pochybnosti o pravosti, alebo pre neprimerané cenové očakávania.
Známy je aj prípad ženy, ktorá viac ako dvadsať rokov vlastnila obraz pripisovaný maliarovi Vojtechovi Erdélyimu. Bola presvedčená, že ide o originál v hodnote približne jedného milióna korún. Chemická analýza však ukázala, že obraz vznikol až v 80. rokoch minulého storočia – teda desaťročia po autorovej smrti.
Falšovanie umenia nie je novodobý problém
Falšovanie umeleckých diel sprevádza dejiny umenia celé stáročia. Už počas renesancie vytváral Michelangelo napodobeniny antických sôch, ktoré odborníci považovali za originály.
Medzi najznámejších moderných falšovateľov patrí Wolfgang Beltracchi, ktorý desaťročia úspešne predával svoje obrazy ako diela významných európskych maliarov. Jeho podvody odhalili až rozsiahle vedecké expertízy.
Odborníci odhadujú, že na jeden originál môžu pripadať až tri falzifikáty, pričom nelegálny obchod s falšovaným umením spôsobuje vo svete škody vo výške stoviek miliónov dolárov ročne.
Ako sa pri kúpe umenia chrániť?
Znalci odporúčajú dodržiavať niekoľko základných pravidiel:
- kupovať diela iba od renomovaných galérií alebo aukčných spoločností,
- preveriť pôvod a históriu vlastníctva diela,
- pri hodnotnejších dielach si zabezpečiť minimálne dva nezávislé znalecké posudky,
- overiť si, že znalec je zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti,
- pri zahraničných autoroch využiť aj expertov alebo galérie v krajine pôvodu autora.
Investícia do odborného posudku, ktorá sa pohybuje od niekoľkých desiatok eur, môže ušetriť tisíce až desaťtisíce eur za falzifikát.
Zberatelia sa vracajú k umeniu pre radosť
Výsledky J&T Banka Art Reportu zároveň ukazujú zaujímavú zmenu v správaní zberateľov. Kým v roku 2022 považovalo umenie za výbornú investičnú príležitosť 29 % zberateľov, dnes je to už len 7 %.
Najsilnejšou motiváciou pri nákupe sa opäť stáva emocionálna hodnota diela, budovanie kvalitnej zbierky a podpora konkrétnych umelcov. Dopyt po umení pritom zostáva stabilný – viac ako 80 % zberateľov si aj v minulom roku zakúpilo aspoň jedno umelecké dielo a rastie počet tých, ktorí investujú do kvalitnejších a drahších prác.
Jedno sa však nemení: pri kúpe umenia sa oplatí byť obozretný. Falzifikáty sú stále realitou trhu a ich odhalenie si často vyžaduje kombináciu skúseností historikov umenia, súdnych znalcov aj moderných vedeckých metód. Odborníci sa preto zhodujú, že dôkladné preverenie pravosti diela je vždy lepšou investíciou ako riskovať kúpu dokonale vyhotovenej kópie.
-AA- zdroj: ART+, Nový čas, HNonline.sk
prihlásiť
registrovať
nákupný košík
(0)
